Synopsa

Hoci sú Rómovia etnickou menšinou marginalizovanou a prenasledovanou na celom svete, existuje jedna kultúrna zvláštnosť, pre ktorú sú rovnako celosvetovo obdivovaní a oslavovaní: ich hudobná tvorivosť. Tá sa vo veľkej miere odráža v kinematografii, a to v hraných aj dokumentárnych filmoch. Rómski hudobníci sa v nich často stávajú skôr zhmotnením dávnych fantázií a stereotypov než sebou samými. Dokumentárny film Hopa lide pristupuje k rómskemu hudobníctvu z inej perspektívy. Na základe desaťročného výskumu v komunite slovenských rómskych hudobníkov inicioval režisér kolaboratívny dokumentárny film pozostávajúci z troch kapitol. Každá z nich zachytáva tvorbu hudobného videoklipu, v ktorom sa úlohy režisérov ujali samotní hudobníci. Kamera rozhýbaná neustálou improvizáciou a interakciou nám ukazuje doteraz málo prebádané zákutia rómskeho muzikantstva - od žiarivých reflektorov veľkých festivalov až po tiché zákulisia a intímne výpovede o nesplnených (a nesplniteľných) snoch - od humorných scén plných smiechu až po ťažký každodenný boj o svoje miesto vo svete. Z tejto horkosladkej dokumentárnej komédie sa vynárajú hlbšie otázky: Čo je vlastne tá rómska hudba? Čo dnes obnáša život rómskeho hudobníka? A čo znamená byť Rómom v dnešnom svete? Film nabáda divákov, aby spochybnili hlboko zakorenené stereotypy o Rómoch. Skôr než ďalším filmom „o rómskych hudobníkoch“ je Hopa lide jedným z mála existujúcich dokumentárnych filmov nakrútených „s rómskymi hudobníkmi“.

„Toto je naša hudba! My nemáme radi cigánske. Toto sa nám páči!“ kričí Barna, aby ho bolo počuť cez hlasnú funkovú hudbu, ktorá sa nezadržateľne valí z reproduktorov idúceho auta. V Hnúšti a jej okolí niet človeka, ktorý by Barnu a jeho rómsku rodinnú kapelu nepoznal. V 80. rokoch minulého storočia precestoval ako muzikant celú Európu a zoznámil sa s tým, čo dodnes lakonicky nazýva „modernou hudbou“. V okolí je Barna známy tým, že dokáže zaspievať najväčšie hity skupiny Queen v pôvodných tóninách. Jeho priatelia ho pre jeho obdivuhodný rozsah a šoumenstvo nazývajú Mercury. Ako to už v rómskych rodinách býva, hudobného remesla sa ujal Barnov syn, Martin. Obaja radi vystupujú spoločne, či už v rodinnej kapele, alebo v známej rómskej skupine Sendreiovci. Keďže sú však pracovné príležitosti v okolí ich rodného mesta veľmi obmedzené, Martin musí na veľkú časť roka opustiť svoju manželku a štyri deti a vystupovať na výletných lodiach v Nemecku, kde svojou hudbou zabáva bohatých turistov zo západnej Európy.

Prvá kapitola dokumentuje výrobu videoklipu k Barnovej najznámejšej piesni - slovensko-rómskej cover verzii skladby „I Want to Break Free“ od skupiny Queen. Ich verzia však dáva piesni úplne nový rozmer: „Ja chcem dnes spievať“ je piesňou o prekonávaní predsudkov prostredníctvom hudby. Dokumentárny portrét Barny a Martina poukazuje na skryté aspekty rómskej hudobnej tvorby: útrapy, životnú neistotu a ťažkú ľudskú prácu, z ktorých sa mnohí rómski hudobníci z tohto znevýhodneného regiónu len ťažko vyslobodzujú.

Pozrite si videoklip

Uprostred hlbokých lesov a vysokých hôr stredného Slovenska (a tiež viac než sto kilometrov od najbližšieho McDonaldu) leží obec Klenovec. Prví Rómovia sem prišli v druhej polovici osemnásteho storočia na pozvanie veľkostatkára, ktorý kvôli svojej záľube v rómskej hudbe povolal do Klenovca prvú rómsku hudobnícku rodinu. Dalibor patrí k najmladšej generácii tejto významnej hudobníckej rodiny. On a jeho rovesníci v rodine udržiavajú nielen remeslo, ale aj hudobné štýly a žánre z dávnej minulosti. Dalibor hrá na cimbale, ľudovom nástroji, ktorý je symbolom rómskej hudby v regióne od 18. storočia. Na tento nástroj hrá so zručnosťou a eleganciou, ktorá je veľmi nezvyčajná pre niekoho, kto práve dovŕšil 20 rokov. Zdá sa však, že Dalibor nechce len zachovať popol dávnej tradície – v jeho vnútri horí oheň v podobe jedinečného hudobného hlasu, ktorý hovorí za celú jeho generáciu.

Druhá kapitola dokumentuje vznik Daliborovho piesňového debutu „Tak šancu daj“. Jeho hudobný a básnický rukopis akoby odrážal jeho životné sny a hudba mu bola spôsobom, ako ich nahlas vyjadriť a nájsť si vlastné miesto vo svete. V jeho piesni jasne počuť aj vieru v ľudskosť a snahu o vzájomné porozumenie medzi ľuďmi rôzneho pôvodu. Daliborov verš „Viera v nás mení strach na hlas“ akoby dával nádej celej generácii mladých Rómov narodených v tomto okrajovom slovenskom regióne; regióne vzdialenom vyše sto kilometrov od najbližšieho McDonaldu a jednom z najchudobnejších v Európe.

Pozrite si videoklip

„Pre vás všetkých Hopa lide lide!“ zakričí švihácka postava a naskočí do bieleho cadillacu, ktorý v priebehu niekoľkých sekúnd zmizne za horizontom. Takto to zvyčajne chodí s Vladimírom Sendreiom z Kokavy nad Rimavicou - držať krok s týmto mužom mnohých talentov a profesií je takmer nemožné. Svoju kariéru začal ako profesionálny futbalista, neskôr presedlal na prorómsky aktivizmus a prácu v mimovládnych organizáciách a napokon sa stal spevákom Kokavakare Lavútara (alias Sendreiovcov) - jednej z najznámejších súčasných rómskych kapiel na Slovensku. Nikdy nezostáva dlho na jednom mieste a napĺňanie sŕdc ľudí hudbou sa pre neho stalo takmer posvätným poslaním. Vladimír však berie toto povolanie tak vážne, že sa málokedy poriadne vyspí.

Tretia a zároveň posledná kapitola ukazuje Vladimíra a jeho kapelu pri natáčaní videoklipu k titulnej piesni filmu Hopa lide lide. Jej rómsky text poeticky rekapituluje mnohé málo známe pravdy o rómskej hudobnej tvorbe. Predovšetkým jej vyšší, takmer duchovný význam pre Rómov (Devlestar amen trajinas - približujeme sa k Bohu), ktorý ide ruka v ruke s nevyhnutnosťou hudobníkov tráviť veľa času na cestách, aby sa mohli týmto výnimočným remeslom zabávať (palo svetos amen phiravas - cestujeme po svete). V textoch však nehodno opomenúť chytľavý refrén a jeho osobitnú funkciu vo vzťahu k nerómskemu („gadžovskému“) publiku, pre ktoré kapela najčastejšie hrá. Ako mi raz povedal Vladimír: „Takto to u gadžov chodí. Dostanú jednu chytľavú frázu, ktorá im utkvie v hlave, a spievajú a tancujú až do rána. Hopa lide!“

Pozrite si videoklip